18. storočie Anglicko
Vznik tohto plemena ako ho poznáme dnes začal v 19. storočí a zásluhu na tom má anglický vidiecky farár John Russell, ktorý mal záujem vyšľachtiť poľovného psa. Jeho cieľom bolo vyšľachtiť ideálneho a nesmierne odvážneho teriéra, ktorý by vedel bezpečne vyhnať líšku z nory, ale ktorý by sa s ňou na povrchu nepúšťal zbytočne do bitky. Psa, ktorý by pri love dokázal držať krok s poľovníkmi aj niekoľko hodín a ktorý by ani potom nestratil chuť k tomu, aby sa prehrabal do nory a ešte po návrate domov prehnal potkany a myši v stajni. Okolo roku 1818 si zadovážil od miestneho mliekara suku teriéra, ktorú nazval Trump. Išlo zrejme o suku podobnú foxteriérovi. John Russell nebol žiadny estét, ktorému by šlo o vonkajšiu stránku veci: „Krásny je taký pes, ktorý krásne pracuje!“ Jedna zo základných požiadaviek na novovznikajúce plemeno však bola biela srsť so žltými znakmi (vraj zo sentimentálnych dôvodov – práve tak vyzerala Trump). Russellovi psi nesmeli mať príliš dlhé nohy, aby sa dobre vošli do nory, ale ani príliš krátke, aby stačili jazdcom na koňoch. To isté sa týkalo chvosta, ktorý mal byť dlhý práve tak, aby sa zaň dal bez problémov vytiahnuť z nory. Dnes sa už nedozvieme, ktoré plemená sa presne podieľali na vzniku jacka, literatúra však hovorí o greyhoundovi pre dosiahnutie mäkšej srsti, bíglovi pre úpravu uší a bulldogovi pre upevnenie odvahy. Keďže Russellovi išlo najmä o pracovne upotrebiteľné psy nikdy ich nevystavoval ani nezapisoval do plemennej knihy napriek tomu, že bol jedným zo zakladateľov Kennel Clubu.